reklama

Ako?

Po krize v Plateau state v maji 2004, v ktorej bolo brutalne zabitych stovky ludi a dalsie desattisice utieklo do okolitych oblasti (z ktorych sa ich mnoho uz vratilo) nasa organizacia poskytuje tzv. Mental health program, alebo psychologicke poradenstvo. Pri tychto nasilnostiach, ktore trvali niekolko dni bola spalena a vyrabovana dedina Yelwa, ktorej trvalymi obyvatelmi boli vo velkej vaccine muslimovia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu
(zdroj: SGR)

Najdojemnejsia scena sa odohrava, ked nas tim poradcov pride do novej zakladnej skoly (s cielom identifikovat deti, ktore trpia na post traumatic stress disorder (PTSD) a potrebuju pomoc pri zapojeni sa naspat do normalneho zivota. Skoly su prizemne budovy, velke haly a podla britskej tradicie, kazda skola ma svoju uniformu. Pri prichode do arealu sa zo skoly vyhrnie okolo dvesto deti tej istej farby od pat do strnast rokov, ktore mozno v zivote nevidelie bieleho cloveka. Rozpoznat sa daju podla topanok a stavu uniformy – aj ked vsetky su ciste (relativne), niektori maju na sebe uniformu svojej velkosti, ale vacsina zdedenu po surodencoch, kde-tu natrhnutu. Dievcata z muslimskych oblasti samozrejme s dlhou satkou, ktora im zakryva vlasy a plecia. O niekolko rokov im bude zakryvat batola na chrbte, chranit ho pred slnkom. Bohatsi maju sandale, ale drviva vacsina ma na nohach plastove “zabky”, niektori aj kazdu inej farby. Ucitelia im daju nieco zaspievat alebo zarecitovat hostom. Deti su vesele, zvedave, neposedne, usmievave a chcu sa nas stoj co stoj dotknut. Prejst od auta ku skole a pri odchode naopak bez 10 deti visiacich na ramenach je nemozne. Rapotaju ako straky a z tych mensich sa niektore pustia do velkeho nareku, ked vidia auto v kudoli prachu odchadzat.Pri prvom stretnuti s celou triedou nasa psychologicka porozdava ziakom vykresy a ceruzky, aby nakreslili, co sa stalo im a ich rodine pocas krizy. Nevinnym detskym pismom a roztrasenou fixkou nakreslia dom, ktoremu hori strecha a v nom dvoch ludi. Jeden stoji naproti stene a druhy nanho mieri puskou. Od pusky ku prvej postave je vybodkovana ciara. Popis znie: “Muzi prisli a zastrelili mojho brata.” Znie to az neskutocne vecne a bez emocii, bez vlhkych machul od slz na papieri. Ako by to bolo nieco normalne. Videla som obrazok cloveka, ktoreho hlava bola oddelena od zbytku tela a textom: “Zabili mojho otca so sekerou. Ja som skocil do studne aby som sa schoval.”Jeden chlapec, ktory navstevuje nasu poradnu neprehovoril od maja do novembra. Ked konecne po mesiacoch odpovedal, bolo to na otazku akym zvieratom by chcel byt, ak by mal tu moznost. Najprv odpovedal ze kozou (je to jedno z najrozsirenejsich domacich zvierat), ale potom zmenil nazor a chcel by orlom. Zda sa mi ta odpoved az neskutocne symbolicke – zrejme aby mohol odletiet od vsetkeho toho nasilia, ale asi aj aby mohol prestat na svoje vlastne myslienky mysliet, aby sa mu tie hrozne nocne mory neopakovali kazducicku noc. V jedno popoludnie v zdravotnom stredisku priviedli jednu matku s 5-rocnym synom. Mal na cele obrovsku vystupenu krvavu ranu. Jeho mama vysvetlila, ze pocas nasilia ho v ich dome niekto zdvihol do vysky a nelutostne smaril o zem. Padol na hlavu a od vtedy neprehovoril. Okrem toho casto z nicoho nic kolabuje, jednoducho strati napatie v svaloch celeho tela a kde stoji, tam spadne a poudiera sa. V inom zdravonom centre mu predpisali psychotropika, ktore sposobuju, ze sa tieto prihody opakuju menej casto, ale rodina na nich nema dost penazi. Nasa lekarka mala pesimisticku prognozu – poskodenie mozgu, prihody sa budu opakovat. Dajte mu usit ciapku z tvrdej koze, aby si este viac neublizil pri kolapsoch. Celo sme mu vydezinfikovali, pri com hucal ako keby ho z koze drali. Pocas celej konzultacie sa nam – asi piatim pritomnym – pozeral priamo do oci, jednemu za druhym. Ale pohlad mal zmateny, az nepritomny, zmiesanymi s prvkami strachu, nedovercivosti, nerozumenia okoliu a tomu, co sa deje, hnevu az divej besnoty.Jeho mama ho naucila prist s poharom, ked je smadny (skoro jej spadol do studne, ked sa chcel napit) a s tanierom, ked chce jest. O normalnom zivote (relativne normalnom, aky tu uz moze len byt) prenho nemoze byt reci. O dalsi naplneny ludsky zivot je menej.Ked sa pri zaciatku nasho psychologickeho programu pytala jedna z nasich doktoriek krala Yelwy ako by sa tu dalo ludom pomoct, dal jej na uvazenie par prikladov:-Ako pomozete 20-rocnemu dievcatu vydatemu len tri mesiace pred krizou, ktoremu zabili muza pred jej ocami, rozrezali mu brucho, vybrali mu creva a okrutili ich okolo jeho hlavy ako turban, pricom ju samu neskor uniesli a bola znasilnovana tromi muzmi pat dni pred tym, ako ju nasli?-Ako pomozete 8-rocnemu dietatu ktore po uneseni bolo prikazane pozerat sa na 70-rocnu starenu poliatu naftou a upalovanu zaziva a pocuvat jej rev v agonii a pritom smiech jej vrahov?-Ako pomozete k normalnemu zivotu 70-rocnej zene, ktora bola unesena, prinutena pit alcohol a jest bravcove maso, znasilnena 18-rocnym chlapcom a potom nutena pozerat na to ako jej trinastrocna vnucka je znasilnovana bandou styroch muzov?-Ako pomozete tridsatrocnej zene, ktora bola svedkom toho, ze jej manzela prebodol nozom a zabil jeho vlastny priatel, ktory jeho hlavu potom oddelil od tela, a prinutil ju nosit manzelove dve oci, jazyk, usi a ruku? Ktora bola nasledne unesena a znasilnena nim a jeho dvomi mladsimi bratmi?-Ako pomozete jedenastrocnemu dievcatu, ktore pri unose a ceste do neznama so svojimi unoscami videlo telo tehotnej zeny, brucho ktorej bolo nasilne otvorene a jej nenarodene dieta vybrate a rozmliazdene na asfalte?Ako…?

Lenka Beňová

Lenka Beňová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek s nenásytnou chuťou byť a byť tam, kde som ešte nebola. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu